Dedenie nepatrí medzi témy, o ktorých by sa človek bežne bavil. Napriek tomu však takmer každý z nás príde minimálne raz za život do kontaktu s celým týmto procesom, pri ktorom smrťou osoby prechádzajú jeho práva na iné osoby. Ak už aj nie v rámci prijatia alebo odmietnutia dedičského daru, tak minimálne v rámci rozdelenia vlastného majetku. Dedenie v ponímaní slovenského práva je zakotvené v zákone v rámci fyzických osôb. Aj keď je teda táto téma v spoločnosti menej rozoberaná, vedieť sa v nej orientovať vôbec nemusí byť na škodu. V nasledovnom článku sa dozviete o základných spôsoboch dedenia, no takisto aj to, ako postupovať v prípade odmietnutia dedičstva.

Dedičský proces v kocke

1. Úmrtie zosnulého je oznámené súdu matrikou.
2. Na súde sa poverí notár, ktorý sa bude celému dedičskému konaniu venovať.
3. Notár má na starosti overenie existencie závetu (alebo inak testamentu), zosumarizovanie celkového majetku zosnulého (hmotného aj nehmotného), no taktiež aj vyhľadanie a kontaktovanie potenciálnych dedičov. Dediči sa charakterizujú podľa zvoleného spôsobu dedenia notárom.
4. Notár vedie dedičské pojednávanie za prítomnosti dedičov.
5. Konanie je uzavreté podpísanou dedičskou dohodou.

Ako rozdeľujeme dedenie?

Dedenie je proces, kedy sa práva zosnulého prepisujú na príslušné osoby. Tieto osoby môžu byť stanovené a zadefinované v závete, ak ale závet spísaný nebol (poprípade bol vydaný za neplatný), dedičov vymenúva štát pomocou zákona. Na základe tejto definície sú teda známe dva dedičské tituly: závet alebo zákon.

Dedenie zo závetu:

Závet môže byť spísaný tromi spôsobmi: rukou poručiteľa (označujeme ako holografný závet), inak ako rukou poručiteľa (alografný závet), formou notárskej zápisnice. Obsahom bývajú mená osôb, ktoré budú dediť, poprípade aj rozdelenie, kto dostane aký podiel z majetku. Pokiaľ by táto informácia v závete chýbala, dedičstvo sa rozdelí na rovnaké časti. Podmienky dedenia pripojené v rámci závetu nemajú právne následky, a teda sú neplatné.

Poznámka: Pozor na platnosť závetu

Pokiaľ by zosnulý nezanechal platný (a teda chybný) závet, dedičské konanie by podľa neho mohlo postupovať len čiastočne alebo vôbec. V takejto situácii nastupuje na rad dedenie zo zákona. Ak by ste sa ale chceli dopredu poistiť pri spisovaní závetu proti jeho spochybneniu, odporúčame využiť notársku zápisnicu. Tento spôsob je najviac dôveryhodný a zároveň býva najmenej spochybňovaný. Súčasne sa jedná o najjednoduchšiu metódu urýchľujúcu celkový proces dedičského konania, keďže notár vie závet okamžite uschovať do centrálneho registra závetov a mať ho tak v prípade potreby ihneď k dispozícii.

Kedy je závet neplatný?

A) Nebol spísaný ale len podaný ústnou formou

B) Nebol spísaný slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne

C) Bol spísaný neoprávnenou osobou alebo bol poručiteľ v čase spisovania závetu v duševne zlom rozpoložení (duševná porucha)

D) Chýbajú v ňom nasledovné informácie: deň, mesiac a rok spísania závetu

E) Bol spísaný druhý závet s aktuálnejším dátumom

F) Bol odvolaný - písomne alebo notárskou zápisnicou

G) Chýba na ňom podpis poručiteľa, poprípade aj svedkov

Pri závete teda s určovaním jeho platnosti postupujeme rovnako ako pri overovaní akéhokoľvek iného právneho dokumentu. Pravidlá navyše platia pri spisovaní alografického závetu (spísaného inak ako rukou poručiteľa). Podmienkou je uňho taktiež zdokumentovanie celého procesu za prítomnosti dvoch svedkov, ktorí sa naň súčasne musia podpísať. Ak by poručiteľ nevedel písať alebo čítať, nutná by bola prítomnosť až troch svedkov.

Dedenie zo zákona:

1. Skupina: Za najbližších sa v rámci celého konania považujú potomkovia zosnulého (deti) a jeho manžel/manželka. Pokiaľ by manžel/manželka z akéhokoľvek dôvodu nededila, deti si rozdelia majetok na rovnaké časti bez zmeny celkového postupu. Výnimkou je však prípad, kedy nededia deti (vydedenie, odmietnutie dedičstva) a zároveň ani ich potomkovia, ktorí sú v tomto prípade ich nástupcovia. V takejto situácii partner nededí sám, ale zaradí sa do druhej skupiny a dedí ako jej súčasť.
2. Skupina: Nachádza sa v nej manžel/manželka v procese dedenia bez detí, no tiež aj rodičia poručiteľa a jeho blízke osoby (podmienkou je spoločná domácnosť so zosnulým minimálne rok pred jeho smrťou). V rámci dedenia druhej skupiny taktiež dedia všetci rovnakým prípadom. Pokiaľ však dedí zároveň aj manžel/manželka, táto osoba musí zdediť vždy najmenej polovicu a zvyšok sa delí rovným dielom.
3. Skupina: Dediči v rámci tejto skupiny prichádzajú na rad, ak nededia potomkovia, manžel/manželka a ani rodičia zosnulého. Radíme tu súrodencov poručiteľa (aspoň jeden spoločný rodič) i jeho blízke osoby. Ak by nededili súrodenci, dedia deti súrodencov. Ak by z akéhokoľvek dôvodu nededili ani oni, dedičské konanie postupuje na 4. skupinu.
4. Skupina: Do poslednej dedičskej skupiny sa radia starí rodičia zosnulého. V prípade, že by prarodičia nededili, dedičstvo pripadne na ich potomkov - strýkov a tety poručiteľa.

Ak by žiadnej zo 4 dedičských skupín nebolo možné dedičstvo prerozdeliť, všetko prepadne štátu.

Vydedenie - kedy a ako môže poručiteľ vydediť potomka?

1. Ak mu v chorobe alebo ostatných závažných životných situáciách nepodal potrebnú pomocnú ruku
2. Potomok o poručiteľa trvalo neprejavoval žiadny záujem
3. Nevedie usporiadaný život
4. Bol odsúdený a väznený v dobe minimálne jedného roka

Ako prebieha odmietnutie dedičstva?

FAQ